Netušil som, že 40-roční ľudia bojujú so samovoľným únikom moču až do momentu, keď inkontinencia začala trápiť aj mňa. Svoj problém som nechal zájsť až tak ďaleko, že som skoro prišiel o kamarátov a hlavne životnú lásku. Dnes už viem, že inkontinencia nie je koniec sveta. Našťastie!

Matne si spomínam, že ako malý chlapec som netušil, čo sa to s dedom deje. Po smrti babky sa k nám presťahoval, no jeho správanie sa zmenilo. Z kedysi veselého starého otca sa stal  uzatvorený človek, ktorý odmietal akékoľvek aktivity mimo domu. Keď som sa rodičov opýtal, či je dedo chorý, mama mi iba povedala, že ho trápi mechúr.

Ako malé dieťa som tomu moc nerozumel, no intuitívne som vycítil, že o tejto téme sa u nás nepatrí nahlas hovoriť. Až neskôr som prišiel na to, že dedko bojoval s inkontinenciou. Spomenul som si na to až v momente, keď samovoľný únik moču začal trápiť aj mňa, ako 40-ročného muža.

Spočiatku som nevedel som, čo sa deje

Začiatky boli nenápadné. Na spodnej bielizni som z času na čas postrehol niekoľko mokrých kvapiek, no nič som si z toho nerobil. Ani častejšia potreba močiť ma vôbec netrápila. Keďže som športovec, som zvyknutý piť veľa tekutín, myslel som si, že zrejme pijem priveľa kávy.

Niečo som začal podvedome tušiť, keď som čoraz častejšie pociťoval veľmi intenzívne nutkanie na močenie. Mal som pocit, že na toaletu ani nestihnem dobehnúť a pomočím sa priamo pred kolegami na chodbe. Čo sa to so mnou deje?

Mýtus: Inkontinencia trápi iba starých ľudí

Samozrejme, slovko inkontinencia mojou hlavou už prebehlo, no okamžite som ju zavrhol. To sa predsa týka iba starých osôb a nie aktívnych ľudí v produktívnom veku. Doktora som riešiť nechcel, bolesť som nepociťoval, nebol teda dôvod. Podľa príznakov som predpokladal, že som zrejme nevedomky prekonal nejakú infekciu mechúra či močových ciest.

Snúbenica hneď spozorovala, že niečo nie je v poriadku, keďže som nikdy v živote nepil brusnicový čaj. No ani nátlak z jej strany nepomohol, nepôjdem si predsa dať predpísať antibiotiká, keď mi v podstate nič vážne nie je.

Problémy aj v posteli

Problém začal ovplyvňovať všetky aspekty môjho života. Bál som sa ísť s priateľkou na večeru či kamkoľvek, kde som to nepoznal. Predstava, že nestihnem dobehnúť na záchod, ma desila. Dokonca som prestal chodiť do fitnes centra, v kuse mi hlavou vírili myšlienky, čo ak sa mi stane nejaká „nehoda“?

Zašlo to až tak ďaleko, že som mať problémy v sexuálnom živote. Bol som celý čas nervózny, nedokázal som sa v týchto chvíľach uvoľniť. Moja polovička čoskoro pochopila, že sa niečo so mnou deje, no na jej otázky som nedokázal úprimne odpovedať. Hanbil som sa za svoj problém. Klamal som, no ako sa neskôr ukázalo, to najhoršie ma ešte len čakalo.

Obviňovala ma z podvádzania

Situácia sa, bohužiaľ, nezlepšovala. Zo zúfalstva som si dokonca zakúpil dámske vložky a tie používal v práci, ako čiastočnú ochranu pred možnými nehodami. Vzťah s priateľkou sa zhoršoval zo dňa na deň, začala ma totiž upodozrievať, že ju podvádzam. Ako je vraj inak možné, že s ňou už nechcem mať sex a vyhováram sa len na to, aby som mohol ostať sám v byte.

Musel som jej dať za pravdu – ani neviem kedy, zmenil som sa. Z aktívneho, vtipného a sebavedomého muža sa stal uzavretý a večne nervózny človek. Presne ako môj dedo. V našej rodine sa takýto typ problémov na verejnosti nerozoberá, bolo preto pre mňa nesmierne náročné otvorene sa s priateľkou porozprávať. No vedel som, že ak to neurobím, spoločnej budúcnosti je koniec.

Priznal som pravdu

Keď mi partnerka oznámila, že odchádza na nejaký čas k rodičom na vidiek, rozhodol som sa dlhšie nečakať a priznať sa jej so všetkým. Najskôr som cítil hanbu, no po chvíli mi padol kameň zo srdca. Po mesiacoch som mohol konečne niekomu povedať, čo ma trápi.

Priateľka stratila na niekoľko sekúnd slová, no videl som na nej, že aj jej sa nesmierne uľavilo. Musel som jej však jednu vec sľúbiť, hneď na druhý deň pôjdem k môjmu lekárovi. Robila si starosti, aby sa za únikom moču neskrývalo čosi oveľa vážnejšie.

Problém s prostatou?

Nakoniec som našiel odvahu a navštívil svojho doktora. Ako mi vysvetlil, inkontinencia netrápi len „dedkov“, ale aj mužov po štyridsiatke. Čo mi ale skutočne nahnalo strach, bola možnosť, že mám niečo s prostatou. Lekár mi urobil všetky potrebné vyšetrenia, ako aj odbery. Okrem toho mi odporučil viacero produktov, v mojom prípade vraj bude vhodné ochranné spodné prádlo pre mužov. To nemyslí vážne? Ja mám nosiť akési plienky? Priateľka videla, že so mnou v tejto veci nepohne, sama preto obehala niekoľko lekárni. Keď mi začala vysvetľovať, aké inkontinenčné pomôcky pre mužov sú dnes na trhu, zostal som príjemne prekvapený. Rozhodol som sa skúsiť to.

Kvalita produktov ma prekvapila

Som nesmierne rád, že žijem v dnešnej dobe, súčasné produkty mi po dlhých mesiacoch trápenia poskytli želaný komfort a diskrétnosť. Zaobstaral som si viaceré pomôcky, vložky a dokonca aj to ochranné prádlo pre mužov. Pri prvom vyskúšaní som sa cítil trochu zvláštne, no veľmi rýchlo som si zvykol, skutočne vedia absorbovať vlhkosť a hlavne bez zápachu!

Čo ma skutočne potešilo, bola vzorka inkontinečných pomôcok zadarmo, mohol som si tak vyskúšať aj iné produkty. S podporou priateľky som sa pomalými krokmi vracal do svojho starého života. Bola úžasná, spolu sme každý deň precvičovali cviky, pomohla mi vytvoriť aj akúsi kapsičku záchrany, kde som nosil spomínané pomôcky, ak by sa mi náhodou stala nejaká nehoda.

Boj s inkontinenciou nie je jednoduchý, no konečne som uveril, že ma na konci čaká víťazstvo.

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

w

Connecting to %s